Príbehy klientov

Verím na zázraky, a práve nedávno sa mi jeden taký stal. Zuzana je zdrav.sestra, a počas covid pandémie každý víkend robila antigénové testy. Nakazila sa vírusom, a po stredne ťažkom priebehu ochorenia jej ostal trvalejší následok, stratila úplne čuch. Čím dlhšie jej strata čuchu pretrvávala, tým intenzívnejšie si začala uvedomovať, ako jej čuch pri návrate do normálu chýba. A tak ma oslovila, či by som jej s tým nevedela pomôcť. Bol to veľmi zaujímavý odblok…veľa sme sa nasmiali, ale zároveň som musela vyťahovať a oprášiť vedomosti z výcvikov, ktoré som už dávnejšie nevyužívala – nástroje a reč podvedomia, metafory, odkazy geometrie a symbolov . Keď Zuzka odchádzala len mi povedala: “nechápem, ako sa v tom chaose vyznáš, ale je mi dobre…“. Ráno som si prečítala krásnu sms: „ čuchááám, ĎAKUJEM“.

Paľko je mladý 23 ročný čašník. Korona u neho nastúpila veľmi rýchlo, za pár hodín mal vysoké horúčky, nemohol sa nadýchnuť a strácal vedomie. Museli ku nemu zavolať rýchlu…Už je niekoľko mesiacov po chorobe, ale stále sa mu vynárajú biele skafandre a masky, ktoré vo chvíľkach, keď bol pri vedomí videl. Hlboký až existenčný strach a úzkosť mu ostali ako následok jeho prevozu do nemocnice. Odbloky spolu s kraniosakrálnou terapiou mu za pár stretnutí pomohli zmierniť jeho úzkosti až o tretinu! A bude to po ďalších sedeniach ešte lepšie…

Príbeh 69 ročného Karola bol aj pre mňa obrovskou náložou (s akou som sa za celú svoju prax nestretla). Keď si sadol u mňa na stoličku len sa rozplakal, ospravedlňoval sa za slzy, až nakoniec sa mu podarilo povedať, že mu zomrela dcéra, a dva dni nato aj manželka na covid, a on ležal s covidom v nemocnici…Och bože! Taký ťažký ľudský osud a pomoc tiež… Ale už prvé naše stretnutie bolo pre Karola veľmi nápomocné a oslobodzujúce. Emócie, s ktorými prišiel, boli úplne odlišné, ako tie s ktorými odchádzal. Odnášal si pokoj a mier v duši, ktoré sa mu podarilo po prvý krát za tie tri mesiace smútku a žiaľu, v ktorých sa utápal, skutočne pocítiť. Máme ešte veľa práce pred sebou, ale viem, že spolu to zvládneme, lebo Karol je výnimočný a veľmi snaživý žiak…

Vladko má 9 rokov a je tretiak v škole. Aj na ňom sa  Covid podpísal, a to hlavne na jeho psychickom zdraví. Keď sa po lockdowne  vrátil opäť do školy, hneď po prvej hodine si museli rodičia preňho prísť, lebo vracal, bolelo ho brucho, plakal…vyšetrenia u lekára dopadli všetky dobre, ale Vladko nepretržite už  6 týždňov doma alebo v škole vracal.  Počas odbloku sa Vladko priznal, že nechce ostávať doobedu v škole sám, lebo sa bojí návratu domov…čo keď sa vráti, a rodičia tam už nebudú… lebo náhle zomrú…lebo teraz veľa ľudí v ich okolí zomiera… Toľko strachu, toľko bolesti uzamknutej v detskej duši. Počas terapie bolo čo uvoľňovať, ale podarilo sa! Po odbloku bolo v škole ešte jedno zakopnutie, ale to sa aj vďaka spolupráci s rodičmi tiež podarilo zvládnuť. Podľa informácií od matky, žiadne ťažkosti s dochádzkou do školy už  Vladko nemá!

Kvetka je 30-ročná mamina dvoch detí, ktorú už celé roky výrazne obmedzuje v jej bežnom živote Crohnova choroba. Nepracuje, pohnúť sa z domu a nemať poruke WC bolo pre ňu nemysliteľné. Žiadne párty, vychutnávanie si jedla, cestovanie – nič si nemohla dovoliť, bolo to:“ také obmedzujúce a ponižujúce“. Až po prvý odblok, kedy sa nám podarilo odkryť psychické zázemie tohto trápenia. Teraz striedame odbloky s kraniosakrálnou terapiou, a výsledok? Kvetka sa odhodlala nájsť si prácu, je v nej taká dobrá, že jej ponúkli povýšenie, a tráviace ťažkosti síce sú, ale v oveľa menšej miere!

…“nenávidím všetkých, čo mi hovoria, že to bude dobré“…takto vybuchla Ivana na 7. deň po potrate v mojej kancelárii. Chápem ju, lebo počas smútku prechádzame určitou fázou, kedy akákoľvek podpora a pomoc funguje úplne kontraproduktívne.  Volím preto spočiatku neverbálne techniky zdieľania bolesti. Až na štvrtom stretnutí mi Ivka sama oznámila, že je pripravená otvoriť tému straty dieťatka. Bolo to náročné, hlboké, Ivka mi povedala, že sa s nikým ešte takto otvorene o svojej bolesti  nerozprávala. Odchádzala uzmierená, a pri odchode vyčarila aj úprimný úsmev na tvári.

…Martinka trpela veľmi výraznými tikmi celého tela a hyperaktivitou. Hneď prvé odblokovanie bolo natoľko úspešné, že pri ďalšom si Martina dokázala celú dobu sama v kľude kresliť – bez jediného tiku. K recidíve došlo pri nástupe do školy, ale v oveľa miernejšej podobe pohybového nekľudu. Tiky tela sa už vôbec nevrátili!

…Ivan je podnikateľ, pre ktorého sa auto stalo druhým domovom. Prežil v ňom stovky hodín, a prešiel tisícky km. Hoci nezažil žiadnu autonehodu, zrazu dostal panický strach zo šoférovania. Počas 4 sedení sme postupne odkrývali súvislosti spojené so strachom šoférovať. Ich objasnením a riešením Ivan opäť nadobudol sebaistotu v riadení svojho auta!

…Rodičia 16-ročného Petra si letných dovoleniek príliš neužili, lebo ich syn sa každú noc pomočoval. Po 3 odblokovaniach nastali pre tohto pekného, vyšportovaného mladíka, ale aj jeho rodičov, konečne vytúžené mesiace sucha!

…19-ročný Jozef bol čerstvo vyučený kuchár v zácviku. Keď mal pracovať pred majsterkou, vždy sa mu silno roztriasli ruky. Po 2 odblokovaniach mohol krájať mäso úplne pokojne!

…p. Elena je už štvrtý rok na materskej dovolenke. Depresie, vyčerpanosť, pocit vlastnej neistoty sa čoraz častejšie stali jej spoločníkmi. Tu bolo potrebné, aby sme sa stretávali a pracovali spolu častejšie. Výsledkom bol výrazný pokles únavy, väčšia rozhodnosť a sebaistota v jej živote!

…Pre Zuzanu cesta z práce domov bola hotovým peklom. Vždy, keď šla sama, mala nepochopiteľný strach z cudzích ľudí, prežívala hlbokú úzkosť, silno jej búchalo srdce, bála sa, že odpadne. Po 5 odblokovaniach si pri ceste z práce domov s úžasným pôžitkom vychutnávala víťazstvo nad svojím strachom a nad sebou samou!

…ani netušíte, čo prežíva hokejový brankár pri individuálnych nájazdoch na jeho bránku. Obrovský stres a pocit zodpovednosti sme „lámali“ na niekoľkých sedeniach. Ale vyplatilo sa – splnil si sen, a chytá v Amerike!

…Vraví sa, že zodpovednosť zväzuje ruky…tak som ich pomáhala rozmotávať Majsterke Slovenska v modernej gymnastike…stuha, kužele, obruč…a víťazstvo bolo naše!